Perianálny absces

Tamponáda po drenáži abscesu: výsledky štúdie PPAC2

Odborne revidoval MUDr. Gergely Kremeshnyy.
Obsah článku

V štúdii PPAC2 mali pacienti po prvom kryptoglandulárnom perianálnom abscese väčšiu bolesť pri opakovanom vypchávaní dutiny než pri starostlivosti bez pokračujúceho packingu.

Zistenie sa vzťahuje na preväzy po operácii. Neznamená zákaz krátkodobej výplne na zastavenie krvácania, vonkajšieho krytia ani individuálne potrebného drénu. Pri fistule a návrate abscesu sa štatistický rozdiel nepreukázal. To však samo nedokazuje rovnocennosť postupov. [6]

Čo je packing a prečo na názve záleží?

Slovo „tamponáda“ sa používa nepresne pre viacero odlišných postupov. Hemostatická výplň je krátkodobý materiál na kontrolu krvácania v okolí výkonu. Opakovaný vnútorný packing je zámerné opätovné zavádzanie materiálu do dutiny pri nasledujúcich preväzoch. Vonkajšie savé krytie len chráni pokožku a bielizeň pred výtokom. Drén umožňuje odtok z dutiny; seton sa používa pri fistulovom trakte ako súčasť konkrétneho chirurgického plánu. Tieto pomôcky nemožno považovať za zameniteľné. [3]

Akých pacientov skúmala PPAC2?

Multicentrická britská randomizovaná štúdia PPAC2 (Newton a kol., British Journal of Surgery, 2022) zaradila 433 dospelých pacientov v 50 nemocniciach po drenáži prvého kryptoglandulárneho perianálneho abscesu. Do skupiny s pokračujúcim vnútorným packingom bolo pridelených 213 osôb a do skupiny bez neho 220. Z randomizácie boli vylúčené niektoré náročnejšie situácie, najmä známa fistula, podkovovitý absces a Fournierova gangréna. Závery preto nemožno preniesť bez posúdenia na všetky hlboké, recidivujúce alebo systémovo závažné infekcie. [6]

Pacienti aj sestry vedeli, či sa rana pri preväze vypcháva, takže zaslepenie nebolo možné. Bolesť sa cielene hodnotila počas prvých desiatich dní a fistula či návrat abscesu do šiestich mesiacov. Dôkaz o rozdiele v bolesti preto treba odlíšiť od menej istých záverov o zriedkavejších komplikáciách.

Aký bol skutočný rozdiel v bolesti?

Hlavným výsledkom bol priemer maximálnej dennej bolesti na vizuálnej škále 0 až 100 bodov počas desiatich pooperačných dní. Skupina s pokračujúcim packingom mala hodnotu 38,2, skupina bez packingu 28,2; priemerný rozdiel bol 9,9 bodu (p < 0,0001). Je to výsledok na úrovni sledovaných skupín, nie sľub, že každý jednotlivý pacient bude mať rovnakú úľavu. Pri sebahodnotení bolesti treba zohľadniť aj nemožnosť zaslepenia a prípadné chýbajúce denníkové údaje. [6]

Znížilo vynechanie packingu riziko fistuly či návratu abscesu?

V sledovaní do šiestich mesiacov bola fistula zaznamenaná u 32 z 213 pacientov (15 %) s packingom a u 24 z 220 (11 %) bez packingu; odds ratio 0,69, 95 % interval spoľahlivosti 0,39–1,22; p = 0,20. Štatisticky významný rozdiel sa nepreukázal. To neznamená, že PPAC2 dokázala ekvivalenciu oboch postupov alebo vylúčila menší klinicky dôležitý rozdiel. Pri návrate abscesu bolo udalostí málo, takže záver o dlhodobej rovnakosti nie je odôvodnený. [6]

Výklad závisí od sledovaných výsledkov aj dĺžky štúdie. Pre domácu starostlivosť zostáva podstatné, že ani zvolený režim preväzov neruší potrebu kontroly nového opuchu, výtoku či rastúcej bolesti.

Znamená PPAC2 zákaz krátkodobej hemostatickej výplne?

Nie. Krátkodobá hemostáza pri krvácaní počas operácie je odlišný postup než neskoršie opakované vypchávanie. V protokole PPAC2 sa po drenáži používal prvotný hemostatický materiál a randomizácia sa týkala následného režimu. Štúdia neporovnávala rôzne metódy zastavenia krvácania, ani netestovala, či sa môže vynechať celý pooperačný plán. Ak chirurg ponechá dočasný materiál, pacient má dostať presnú informáciu o jeho účele a odstránení. [6]

Pri komplikovanom krvácaní, poruche zrážania, veľkej dutine alebo atypickom priebehu sa režim volí individuálne. Bez konkrétneho pokynu z rany nič nevyberajte ani do nej nevkladajte hlbokú výplň. Platí to aj pri presakujúcom krytí: silné krvácanie treba vyšetriť, nie doma tamponovať do hĺbky.

Ako odlíšiť drén a seton od výplne dutiny?

Drén môže umožniť dlhší odtok z určitého priestoru. Seton vedie fistulou a môže byť súčasťou liečby chrániacej zvierače. Obe pomôcky majú iný anatomický účel než packing opakovane vkladaný pri preväzoch. Aj bez packingu zostáva potrebná hygiena, vonkajšie krytie a následné vyšetrenie. [3]

Čo by mal pacient vedieť pri prepustení?

Pacient by mal dostať odpoveď na štyri otázky: čo zostalo v rane, aký je účel materiálu, kedy a kto ho má odstrániť či skontrolovať a pri akých príznakoch má prísť skôr. Slovo „tamponáda“ bez vysvetlenia je nepresné najmä pri preväzoch na inom pracovisku. Pri zvýšenej teplote, novom opuchu, rastúcej hlbokej bolesti, silnom krvácaní alebo celkovom zhoršení je potrebná urgentná kontrola. Bežnú domácu hygienu a ochranu kože vysvetľuje článok o preväzoch po drenáži abscesu. Kedy a prečo je potrebné chirurgické ošetrenie, opisuje článok o drenáži perianálneho abscesu. [7, 3]

Ako sa dôkaz používa pri rozhodovaní?

Pre posúdenie bolesti po opakovanom vnútornom packingu poskytuje PPAC2 lepšie údaje než samotná tradícia. Závery sa však týkajú skúmanej skupiny a času sledovania. Pri prvom nekomplikovanom kryptoglandulárnom abscese podporujú vynechanie rutinného pokračujúceho packingu. Atypické nálezy potrebujú individuálny chirurgický plán. Nepreukázaný štatistický rozdiel v komplikáciách nepotvrdzuje úplnú ekvivalenciu. [6]

Otázky a odpovede

Koľko ľudí bolo v štúdii PPAC2?

Randomizovaných bolo 433 dospelých na 50 britských pracoviskách: 213 do pokračujúceho packingu a 220 do skupiny bez pokračujúceho packingu. Išlo o prvý kryptoglandulárny perianálny absces.

Aký bol hlavný výsledok výskumu?

Priemerná maximálna denná bolesť počas prvých desiatich pooperačných dní bola na škále 0–100 nižšia bez pokračujúceho packingu: 28,2 oproti 38,2 bodu; priemerný rozdiel 9,9 bodu.

Dokázala PPAC2 rovnaké riziko fistuly v oboch skupinách?

Nie. V PPAC2 sa do šiestich mesiacov zistila fistula u 32/213 (15 %) osôb s pokračujúcim packingom a 24/220 (11 %) bez neho; OR 0,69 (95 % CI 0,39–1,22), p=0,20. Tento rozdiel nebol štatisticky významný, ale interval zahŕňa rôzne možné účinky. Štúdia teda nedokázala presnú rovnosť rizika u všetkých pacientov ani nulovú pravdepodobnosť fistuly. [6]

Dostali pacienti úplne nulovú výplň rany?

Nie. PPAC2 skúmala pooperačný režim pokračujúceho packingu v porovnaní s jeho vynechaním. Prvotná hemostatická výplň pri operácii je iné rozhodnutie a protokol pripúšťal jej použitie. Nemožno preto tvrdiť, že výsledky štúdie zakazujú každú gázu alebo krátkodobú hemostázu. Drén alebo seton majú odlišnú úlohu. [6]

Skúmala štúdia aj podkovovité alebo Fournierove abscesy?

Nie v hlavnej zahrnutej populácii; pacienti s podkovovitým abscesom alebo Fournierovou gangrénou boli vylúčení. Výsledky sa na ne nemajú automaticky prenášať.

Je vyššia bolesť packingu dôvod prestať chodiť na preväzy?

Nie. Nevyhnutná kontrola a výmena vonkajšieho krytia môžu zostať dôležité. Dôkaz sa týka pokračujúceho vnútorného vypchávania, nie úplného vynechania pooperačnej starostlivosti.

Ako dlho sa sledoval návrat abscesu a fistula?

Sekundárne výsledky boli sledované do šiestich mesiacov po operácii. Dlhodobé riziko fistuly či recidívy mimo tohto obdobia sa z uvedených dát nedá vylúčiť.

Znamená PPAC2 zákaz hemostatickej výplne?

Nie. Krátkodobá operačná hemostáza a neskorší opakovaný packing nie sú totožné. Výsledok podporuje vynechanie bolestivého opakovaného vypchávania rany; potrebné zastavenie krvácania sa rieši podľa konkrétneho nálezu.

Prečo chirurg vloží gázu pri operácii, keď sa packing neodporúča?

Pri operácii perianálneho abscesu môže byť potrebná krátkodobá hemostatická výplň na zastavenie krvácania. Randomizovaná PPAC2 porovnávala opakované vnútorné vypchávanie dutiny pri následných preväzoch s režimom bez neho, nie jednotlivé metódy operačnej hemostázy. Pred odchodom si overte, aký materiál v rane zostal, kto ho skontroluje a kedy sa má odstrániť. Doma ho naslepo nezavádzajte ani nevyťahujte. [6]

Ďalšie otázky (7)
Čo presne porovnávala PPAC2?

Pacientom po drenáži prvého kryptoglandulárneho abscesu porovnala pokračujúce vnútorné vypchávanie s vonkajším krytím bez opakovaného packingu. Prvotný hemostatický materiál dostali obe skupiny.

Môžem si dočasnú výplň vytiahnuť sám?

Len ak ste dostali výslovný konkrétny pokyn, čo a kedy možno odstrániť. Bez znalosti operačného nálezu sa nesmie za materiál ťahať ani zavádzať nový.

Ak v rane nič nezostalo, je starostlivosť nedostatočná?

Nie nevyhnutne. Po dobre vykonanej drenáži sa môže použiť len vonkajšie krytie. Rozhoduje krvácanie, odtok, rozsah dutiny a individuálny plán.

Ako odlíšim drén od gázy?

Vzhľad materiálu pri perianálnej rane nie je spoľahlivý spôsob identifikácie. Dočasná hemostatická výplň sa používa pri krvácaní, drén zabezpečuje odtok tekutiny a seton je pomôcka vedená fistulovým traktom. Preto si vyžiadajte jasný zápis v prepúšťacej správe: názov pomôcky, dôvod, dátum kontroly a kto ju má odstrániť. Ak je plán nejasný, kontaktujte operujúce pracovisko. [3]

Znamená neprítomnosť packingu, že sa rana určite nezatvorí predčasne?

Nie. Ani jeden postup neposkytuje absolútnu záruku. Ak vzniká nový tlak, opuch či bolesť, treba kontrolu bez ohľadu na zvolený typ krytia.

Týkajú sa dôkazy aj opakovaných zložitých abscesov?

Základná PPAC2 vylúčila niektoré komplikované situácie vrátane podkovovitých abscesov. Pri atypickom náleze je potrebné individuálne chirurgické rozhodnutie.

Pri akom krvácaní treba vyhľadať pomoc?

Silné alebo neprestávajúce krvácanie, krvné zrazeniny pri zhoršení stavu, slabosť či závraty si vyžadujú bezodkladné vyšetrenie. Neodporúča sa domácou improvizáciou zastavovať hlboké krvácanie.

Odborné zdroje (8)
Odložiť si tému alebo nájsť ďalší článok
Otvoriť atlas
Ďalšie čítanie v tejto téme

Súvisiace čítanie